Novinky

Alkohol - elixír aj pliaga

Dajte si pohárik. Koľko ráz počul každý z nás túto vetu na rodinných oslavách, svadbách, večierkoch a firemných akciách. Nedá sa odmietnuť.

Alkohol rozpúšťa smútok, rozjasňuje náladu. V termínoch psychológie odbúrava stres. Pre spoločenský život je to dobré a pre človeka povznášajúce. Pre zdravie už menej. Vieme, kde je hranica a čo nás stoja jeho omamné účinky? Dajte si pohárik. Koľko ráz počul každý z nás túto vetu na rodinných oslavách, svadbách, večierkoch a firemných akciách. Nedá sa odmietnuť. Spoločenské normy nás nútia piť, alkohol patrí ku každej dobrej zábave. Tí, čo odmietnu, sú nespoločenskí mrzúti. Málokedy ostane pri jedinom poháriku. Keby to tak bolo hoci aj denne, aj podľa lekárov by nám to ešte malo osožiť. Priemerný Európan si však dá päť, taký je záver prieskumu Eurobarometra. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) varuje, že to už znamená „problémové“ pitie. Prečo ho démonizovať? Pitie alkoholu stojí peniaze, a to si dnes uvedomuje väčšina vlád. Ľuďom netreba alkohol velebiť, velebia si ho sami, treba ich od pitia odrádzať. K rovnakému záveru dospeli aj slovenskí politici. Tých, čo vychvaľujú alkohol, je však stále dosť. A vládne kampane majú čo robiť, aby ich tieto hlasy prekričali. Modern Drunkard je jedným z časopisov venovaných kultúre pitia. Je plný vtipov a pijanských ód, akejsi modernej verzie pijanskej poézie, ako ju poznáme z renesancie. Vedci z univerzity San José dokonca dokázali, že tí, čo pijú pri pracovných príležitostiach, zarábajú viac ako abstinenti. „Sociálne pitie buduje sociálny kapitál,“ tvrdí Edward Stringham, ekonóm z tejto univerzity. Takíto ľudia vraj zarábajú o 10 až 14 percent viac ako abstinenti. „Nie je pravda, že alkohol ničí mozgové bunky. Naopak, pri miernom pití podporuje mozgové funkcie,“ uvádza sa na jednej z amerických internetových stránok, ktoré sponzorujú výrobcovia alkoholu. To s tým miernym pitím je naozaj pravda. Ale nespomína sa tam napríklad, že pri pravidelnom konzumovaní začne alkohol ničiť nervové spojenia. Naozaj neničí mozgové bunky, podľa najnovších vedeckých poznatkov iba spojenia medzi nimi. Nikdy však nebol vyvrátený fakt, že pri dlhodobom požívaní zhoršuje rozumové procesy. Pohárik po robote na vyplavenie stresu je preto ilúzia. O deň neskôr príde útlm a ešte viac stresu. Problémy v rodine, v práci a možno iba obyčajná mrzutosť. Alebo ďalší mýtus – že alkohol spôsobuje závislosť iba v takej miere, ako cukor cukrovku. Môžu za to vraj vnútorné predispozície. Ďalší portál cituje výpovede vyliečených alkoholikov, ktorí tvrdili, že sa ako alkoholici už vlastne narodili. Napokon však pripúšťa, že bez alkoholu sa človek alkoholikom naozaj nestane. Vskutku platí aj to, že tí, čo pijú s mierou, majú lepšie sociálne vzťahy a abstinencia, naopak, bráni sociálnej integrácii. Potvrdzujú to mnohé prieskumy. Aj to, že alkohol s mierou pijú pravidelne majetnejší a vzdelanejší ľudia, ktorí sa zároveň dožívajú vyššieho veku. Zato do alkoholizmu skĺznu častejšie tí chudobní. "Človek vypije prvý pohár, prvý pohár vypije druhý pohár, tretí pohár vypije človeka." japonské príslovie Poznatok, že pohárik denne je dobrý na boj proti srdcovo-cievnym chorobám, v USA dokonca využívali na marketing alkoholových nápojov. Lepším prostriedkom je vraj iba prestať fajčiť. Veď prečo to neskúsiť, keď by pohárik denne znížil úmrtnosť na srdcovo-cievne choroby o 40 až 60 percent? Američania sa chceli inšpirovať Francúzmi, ktorí vraj zomierajú na choroby srdca menej preto, že pijú pravidelne červené víno. V Paríži si však zrátali, že z tohto svojho národného zvyku majú viac škody ako osohu. Zaviedli preto jeden z najprísnejších protialkoholických zákonov v Európe. Čoskoro si možno nebudú môcť kúpiť ani pivo na futbale. Módne opijáše Za Francúzmi nezaostávajú ani škandinávske krajiny, kde sú módou dlhé pijanské záťahy. Všetky vlády okrem dánskej majú na predaj alkoholu štátny monopol a jeho ceny sú neúmerne vysoké. Za niekoľkohodinovými či niekoľkodňovými pitkami však netreba cestovať na sever. Stačí ísť na dedinskú svadbu, hoc aj na Slovensku. Alebo na ktorúkoľvek univerzitu v Európe. Keď sa študent chce zabaviť s ostatnými, môže pokojne zabudnúť na lekármi odporúčaný jeden pohárik. Chce držať krok, a tak si bude dávať jeden za druhým aj niekoľko dní po sebe. Fľaška je dosť drahá aj v Británii a Írsku, a tak tamojší mladí za svojimi alkoholovými záťahmi cestujú – napríklad aj na Slovensko. Hitom je však Bulharsko, tam je alkohol najlacnejší v Európe. Nárazové pitie mladých vidí ako problém aj Brusel, preto vypracoval špeciálnu kampaň na boj s alkoholom medzi mládežou. No aj tam, kde sa pije distingvovane a opíjanie sa je spoločensky neprijateľné, tečie pri spoločenských príležitostiach toľko alkoholu, že to už zasahuje do zdravotníckych tabuliek. S pohárikom-dvoma denne sa ľudia dožívajú najvyššieho veku. No keď ich je viac, zdravotných problémov neúmerne pribúda. Pri pravidelnom pití skracuje alkohol život o 10 až 12 rokov. A Európania pijú čoraz viac. Podľa portálu Euraktiv spotreba alkoholu v Únii za posledné tri roky stúpla o šesť percent. Alebo to nie je až také tragické? Američania uverili francúzskemu paradoxu Žijú Francúzi dlhšie preto, že pohárik červeného patrí v ich kultúre ku každému jedlu? Vedci v 80. rokoch minulého storočia dokázali, že áno. Neskôr to však postupne vyvracali. Ale stačila jediná rozhlasová relácia v USA o takzvanom francúzskom paradoxe a zo zatracovaného nápoja sa stal liek. Výrobcovia vína potom nestačili dodávať na americký trh toľko elixíru, koľko si verejnosť žiadala. Francúzi sa však sami postarali o to, aby ich vlastný paradox upadol do zabudnutia. Francúzov umiera na srdcovo-cievne choroby trojnásobne menej ako Američanov aj napriek tomu, že jedia oveľa viac živočíšnych tukov – syrov a bravčového. To ukázala aj štúdia Britskej nadácie srdca z roku 1999. Vo Francúzsku bolo podľa nej medzi 100 000 úmrtiami ľudí vo veku 35 až 74 rokov iba 83 na srdcovo-cievne choroby. V Spojených štátoch až 230. V tom čase sa takmer 90 percent Francúzov priznávalo, že si pohárik dávalo denne. Alkohol - slovenská droga číslo jeden 5% dospelých Slovákov sú abstinenti 60% sú bezproblémoví konzumenti 30% pije problémovo, teda škodí svojmu zdraviu 5% ľudí je závislých od alkoholu Vedci videli vysvetlenie tohto „paradoxu“ v červenom víne, lepšie povedané, v látke nachádzajúcej sa v šupke viniča. Keď v roku 1991 v USA odvysielali rozhlasovú reláciu o francúzskom paradoxe, spotreba červeného vína sa v štátoch zvýšila o 44 percent. Francúzsky paradox pomohol zámorskému marketingu francúzskeho vína, ale doma, naopak, vyvolal honbu na čarodejnice. Vládna politika vychádza z predpokladu, že čo Francúz, to milovník vína, a preto ich netreba láske k alkoholu učiť. Naopak, úlohou vlády je vypestovať v nich predstavu, že spoločnosť holdujúca alkoholu prichádza o obrovské peniaze, nehovoriac o zdravotných rizikách. Pierre Kopp, profesor ekonomiky na Sorbonne, odhadol, že alkohol stojí Francúzov 18,5 miliardy dolárov ročne. Dnes pije denne už iba 60 percent francúzskych mužov a 40 percent žien a trend celkovej konzumácie alkoholu sa znižuje. A Francúzi sú teraz zdravší, tvrdí ministerstvo zdravotníctva. Predsa sa však aj tu podarilo alkoholovej lobby presadiť aspoň uvádzanie hornej hranice pre konzumáciu alkoholu „s najmenším možným rizikom“. Číslo 2340 sa čoskoro objaví vo všetkých reklamách na alkohol – na etiketách však nebude. Francúzi a pitie s mierou Kód 2340 sa čoskoro objaví vo všetkých reklamách na alkohol. Znamená najviac dva poháriky denne pre muža, tri pre ženu, štyri pri mimoriadnych spoločenských príležitostiach. Nula znamená aspoň jeden deň v týždni bez alkoholu. Zodpovedá to odporúčaniu Svetovej zdravotníckej organizácie. Pohárik po francúzsky 6 cl portského (20°) 3 cl vodky (40° v miešaných nápojoch) 10 cl vína (12°) 3 cl whiskey (40°) 3 cl koňaku a calvadosu (40°) 25 cl piva 5° 2,5 cl rumu 50° Autor: Klaudia Lászlóová www.iŽURNÁL.sk